Po prekvapivo úspešnej noci v aute sa môžeme s Vladkom postaviť na štart Spartan Trailu. Ide o beh bez prekážok. Videla som už dávnejšie, že Spartan prišiel s touto novinkou, no úprimne ma táto idea nenadchla. Prišla mi nudná. Chcela som si overiť v praxi, či tieto moje predsudky sú na mieste. Na štart nášho prvého Trailu so vzdialenosťou 10 km sme sa postavili ráno o 9:20, ak sa nemýlim. Ráno bolo príjemné, atmosféra vo festivalke v plnom prúde. Keď som stála na štarte, nedávala som si šancu. Myslela som si, že budem unavená, keďže predchádzajúci deň som absolvovala preteky Beast a ešte k tomu Hurricane Heat 4 hodiny od 18:00-22:00. No a k tomu všetkému dobrodružné spanie v aute.
Keďže ide o preteky bez prekážok, vôbec som sa nemusela sústrediť na to, kedy a koľko burpees by som mohla robiť. Pravdupovediac som nemyslela na nič a ani sa mi nechcelo bojovať. Na štarte stálo plno ľudí a medzi nimi samí skvelí bežci, ktorých vídavam aj na klasickom Spartane. Cieľom týchto 10 kilometrov bolo čo najlepšie dôjsť do cieľa. Preto najlepšie, lebo som nevedela, ako mi vydrží koleno, a či by ma nemohlo niečo predsa len prekvapiť. Pred štartom si kontrolujem ešte šnúrky, na ktoré ma upozornila jedna z bežkýň. Ani som sa nestihla „prebarať“ a už je tu štart. Obrovský húf ľudí na trati a všetci bežia a bežia. Ja kým naberiem aké také tempo a kým sa zahrejem, tak mi to občas dlhšie trvá. Tu som si nestanovila žiadny limit, resp. cieľ, tak zo začiatku som sa Trailu len zúčastňovala. Vladko bol predo mnou, stratila som ho hneď od začiatku.
No postupne sa moja chuť pretekať predsa len ozvala. Po postupnom nabratí tempa som sa začala cítiť lepšie a rozhodla som sa, že tento beh využijem ako tréning a zároveň sa budem snažiť čo najlepšie zabehnúť. Mojom motiváciou bola samozrejme aj medaila, ktorú nemám ešte v zbierke a aj finisherské tričko. Postupne som začala dobiehať ľudí, ktorí predbehli mňa. Už som nebola na chvoste. S každým ďalším predbehnutím som chytala nový dych a chcela som dobehnúť Vladka. Postupne som sa neho dotiahla a vnímala som pred sebou len oranžovú farbu oblečenia, ktoré mal na sebe. Hovorím si, keď vidím jeho, nemôžem byť na tom až tak zlé. Nohy fungovali skvelo a stihla som si užívať aj les naokolo.
Jedno väčšie stúpanie sme mali, keď sme sa blížili k hradu Salgó vára. Bolo potrebné si dávať aj pozor popod nohy, keďže to nebol priam ideálny terén. To bol kúsok trasy, ktorý bol zhodný aj so sobotňajším Beastom a poznala som ho aj zo soboty večera, keď sme odtiaľ zliezali dole počas Hurriacane Heat. Zbeh dole bol technický. Ja som dávala pozor, keďže sa pod nohy vedel pripliesť veľký kameň. No a potom to už len išlo a išlo. Teda behalo, behalo. Stále som mala na dosah oranžovú farbu, ale nedobehla som ju už. Nasledoval krásny zbeh dolu po miernom teréne, kde som si držala aj dobré tempo, z ktorého som sa tešila.
Koleno vydržalo záťaž, ktorú som mu naložila a tak som už len udržiavala tempo. Pred koncom pretekov som mierne spomalila, asi mi dochádzal dych po tom tempe, ktoré som rozbehla. Tempo bolo oveľa lepšie ako moje klasické priemerné tréningové tempo. Najlepšie tempo som mala 4:21 a priemerné tempo v závere cca 5:30. Za seba som bola spokojná a užila som si tento rýchly beh. Nakoniec som stihla doraziť do cieľa za 1:11:16. Samozrejme stále to môže byť lepšie, ale ja som bola nadmieru spokojná. Vladko ma predbehol len o jednu minútu. Nakoniec som zhodnotila, že tento Trail vôbec nebol nudný. Bol hravý a dynamický a hlavne ma bavilo sa predbiehať s ľuďmi a počas trate si stanovovať mini ciele, ktorých som sa snažila pridržiavať. Samozrejme na umiestnenie vo vekovej kategórii som nemala výsledok. Ako som spomínala bolo na trati veľa skvelých bežcov, ktorí vyhrávajú aj v klasickom Spartanovi. Trať hodnotím pozitívne. Krásny les, krásne zbehy, ľahké stúpania už len kondičku vylepšovať. Po pretekoch sme sa vydýchali, aby sme aj s ostatnými mohli zhodnotiť preteky a usadili sme sa vo festivalke na slniečku a takto chvíľku sme si užili príjemným rozprávaním.
Keďže mojou prioritou je hlavne prekážkový beh, v ktorom sa mám ešte čo učiť, tak aj takýto Trail vie pekne povzbudiť a vniesť trošku zmeny medzi prekážkové behy. Za mňa určite odporúčam tento typ behu. Ak budem mať príležitosť bežať aj nabudúce, tak prečo nie? Záleží aj od lokality a prevýšenia, lebo aj takýto Trail dá zabrať. Neviem však, či by som sa odvážila ísť aj na dlhšiu vzdialenosť ako je 20 km a tuším 50 km. Neviem isto, či by tento druh preteku nebol naozaj už nudný pre mňa. Pre tých, ktorí trénujú behy, alebo pre tých, ktorí nenabrali odvahu vyskúšať Spartan Race s prekážkami, tak Spartan Trail 10 km je pre nich ideálnou voľbou na začiatok. Ďakujem za Vašu priazeň a „dobehania“ priatelia.
