Keď sa mi vynorí koniec roka 2020 a začiatok roka 2021 je to obdobie, ktoré nebolo príjemné. Zápasila som so stratou svojich blízkych, prekonala som Covid, mala som problémy s kolenom, kedy som nemohla spávať ani chodiť a o tréningoch som mohla len snívať. Ako-tak som sa prebrala v apríli 2021, kedy som postupne začínala zaťažovať koleno a aj srdce sa postupne zoceľovalo. Tento čas som využila aj na učenie sa nových vecí. Prinútila som sa konečne začať s jogou. Stále som sa ťažko odhodlávala na akýkoľvek strečing po tréningu alebo jednoducho v priebehu dňa. Táto celá situácia umožnila to, aby som si osvojila zopár nových návykov. Do toho prišli problémy s chrbticou, ktoré som od pádu z lana v Liberci na ultra 2019 neriešila. Do poslednej chvíle som ani len netušila, či toho roku resp.  v tejto sezóne sa mi niečo podarí nabehať. Mojím najväčším cieľom a túžbou bolo absolvovať HH12 hodín. Postupne sme sa prehúpli do polovice roka a ja som na svojom konte nemala nič. Prvá príležitosť prišla ešte pred prázdninami, kedy som vo Valči absolvovala popri práci na Spartan Kids aj prvý tohtoročný Hurriacne Heat 4 hodiny.

S pozitívnou situáciou sa celkovo dala do pochodu celá CEU sezóna pretekov a tak svitalo na krásne časy. Na prekrásne zasvitalo, keď sa mi podarilo zabehnúť prvý Trifecta weekend v Kazinczbarcike bez bolestí v kolene. Cítila som prílev novej energie, lebo som získala vtedy svoju x3 Trifectu, lebo sezóna kvôli pandémii bola spojená aj s minuloročnou sezónou. V mysli som si predstavovala a dávala ciele, že by tohto roku mohla vyjsť opäť x4, ba dokonca možno aj x5 Trifecta. Leto sa rozbehlo a s ním aj môj ďalší Trifecta weekend v Poľsku – Czarna Góra. Počas tohto víkendu sa mi podarilo prvýkrát samej zdolať prekážku Hurdles, zažila som krásnu turistiku, užila si chvíľu bez domácnosti a venovala sa aspoň chvíľu len a len sebe a pomohla aj na Spartan Kids a domov som si odniesla svoju x4 Trifectu.

Po tomto víkende som sa začala pohrávať s myšlienkou, že by som snáď mohla predsa len vyskúšať pretekať v Age group. Ku koncu leta som si spravila medzizastávku na pracovnom víkende na Malinô Brde, kde sa konali aj preteky Ultra. Škoda, lebo som chcela do tretice absolvovať a zároveň zdolať tieto ultra preteky. Nič sa nedeje, lebo všetko je tak, ako má byť. Víkend som si užila na maximum. No na Malinô Brde sa začali diať veci. Prvýkrát som počula o Cryfecte. Vedela som, že sa má konať aj Trifecta weekend na Lipne. Vzhľadom k dlhej ceste tam aj naspäť to nebolo príliš lákavé. Súhlas som najprv dostala od Vladka. Ak by nedal, aj tak by som rozbila svoje prasiatko a išla tam. Plán bol ísť len na trifectu weekend, ale rada by som vyskúšala aj HH12, keďže toto som si určila ako hlavný cieľ sezóny. Vedela som, že len tam budem mať príležitosť, nakoľko posledné preteky na Slovensku, ktoré sa mali konať v Šamoríne sa zrušili a s nimi aj HH12. Nakoniec som predsa len vyrazila na Lipno s veľkým, obrovským cieľom – CRYFECTA. Cryfecta preteky, ktoré sa ešte nikdy nekonali. Perfektne nabúchané combo v podobe Beastu, HH4, HH12, Supru a Sprintu. A to všetko len za jeden jediný víkend bez oddychu a s minimom spánku. To bola výzva, ktorá ma nenechala chladnou. Veľký cieľ, ktorý sa postupne rodil v mojich myšlienkach, ktoré postupne silneli a ja teraz môžem povedať, že som úspešne absolvovala Cryfectu, hoci sa nemôžem plnohodnotne považovať za finishera, lebo som nesplnila podmienku získania jedného bodu pri HH12. Som teda polovičná finisherka, ak sa to tak dá nazvať, HH12. No ten pocit stáť na pódiu s ostatnými šiestimi úspešnými finishermi Cryfecty bola úžasná skúsenosť a spomienka, ktorá sa stala mojou súčasťou a môžem povedať, že od Cryfecty nič nie je tak ako predtým. Je len lepšie. Neľutujem ani jednu sekundu tohto nekomfortu, ani málo spánku, ani jedla. Stálo to za to, a bola to najlepšia skúsenosť, akú som si mohla darovať a tak som si domov odniesla x5 Trifectu a ohromnú kovovú sošku Spartanskej helmy s nápisom Spartan extreme endurance.

 

            

To, čo dokáže človek svojimi myšlienkami a vierou v samého seba, je neskutočne kúzelné. Po Cryfecte neostalo veľa času na tréningy. Mala som čo so sebou robiť, aby som sa dostala do svojho režimu. Cryfectu som chvíľu cítila skôr psychicky ako fyzicky.  Aby som nezabudla na Lipne som absolvovala svoje prvé preteky Beast v Age group, kde som sa hneď umiestnila na 5. mieste. Nasleduje Salgótarján a s ním ďalší Beast, ktorý taktiež štartujem v Age group a neviem sa dočkať, až si v cieli prevezmem špeciálnu CEU series medailu, ktorá sa dá získať len vtedy, ak pretekáš v Age group. Podarilo sa mi zdolať a získať aj toto. Sezóna už dávno prekročila moje očakávania a nevykoľajilo ma ani brodenie sa dlhým a hlbokým bahnom. Svoje dobrodružstvo v Maďarsku postupujem na ďalší level v podobe HH4 hodiny na hrade Salgo vára, kde celá špinavá od uhlia líham spať do auta, aby som nasledujúci deň mohla vyskúšať prvýkrát Spartan Trail 10 km a ešte k tomu Sprint, ktorý sa niesol v príjemnej letnej atmosfére a ja som pretekala ešte v kraťasoch a športovej podprsenke.

No podľa situácie to vyzerá tak, že nakoniec sa budú konať aj preteky na Dolnej Morave. Keďže registráciu mám preloženú ešte z minulej sezóny, nevedela som, či ísť. Zase by som šla sama a cieľ pre sezónu som mala naplnený a bola som vďačná aj za x5 Trifectu. Lenže, keď som si doma sadla za svoje poznámky, kde si píšem BIB čísla pre potreby, kedy vypĺňam formulár na multitrifectu prichádzam na to, že vyjde mi aj x6 a pokojne by mi vyšla aj x8, ak by som mala k tomu ešte dva preteky Super, čo bolo nad moje očakávania. Predsa len som sa rozhodla, že si pôjdem vychutnať Dolní Moravu. Aj tak som tam ešte nebola, tak prečo nie? Tréningov pred odchodom na preteky nebolo príliš veľa, ale stihla som zopár bežeckých a silových tréningov. Pri posledných pretekoch na Dolní Morave som cítila, akoby som zišla na dno svojich síl. Preteky sa viac podobali na Winter preteky a tak som mala čo robiť s chladom, ktorý ma trošku viac prekvapil, hoci som pracovala v hlave s rôznymi variáciami, čo by sa mohlo vyskytnúť. Viac som sa na pretekoch trápila ako pretekala. Možno to tak malo byť, aby som spomalila, oddýchla si a nabrala novú energiu do ďalšej sezóny. Čo je však hlavné, všetky preteky som absolvovala bez väčších ťažkostí. Ruky ma podržali, nohy behali a hlava spolupracovala a jedine tak som mohla dosiahnuť x6 Trifectu a zdolať 3x úspešne HH 4 hodiny, absolvovať 3x Trifecta weekend, zdolať Cryfectu a užiť si atmosféru na HH12 hodín.

Veľká vďaka patrí môjmu Vladkovi, ktorý je trpezlivý a vydrží so mnou rôzne výkyvy nálad. Veľmi mu ďakujem, že stál pri mne na Lipne, lebo bez neho a spoločného manažmentu pred pretekmi, by to takto nefungovalo. Miestami nie je len mojim manželom, ale je v pozícii môjho trénera, kouča, kamaráta a v Salgótarjáne na traily sa premenil na môjho rivala – motivátora, ktorého som nedobehla, ale bola som mu na dosah. Vďaka patrí aj mojej mame, ktorá ma supluje pri dohľade na dievčatá, keď som práve na pretekoch. Vďaka patrí samozrejme aj dievčatám, ktoré chápu to, čo robím, hoci niekedy sa radšej na nič nepýtajú a sú rady, že som opäť doma. Bez podpory rodiny by sa moje plány len ťažšie napĺňali a z väčšej časti by boli nerealizovateľné.

Neviem, či je sezóna 2021 naozaj ukončená. Nerada dávam za všetkým bodku ešte pred 31.12.2021, lebo pri „Spartan life“ je všetko možné, aj to nemožné sa stane možným. Jedno však viem, že aj keď je pretekárska sezóna za mnou, na pohyb nezanevriem, lebo sa stal súčasťou môjho života. Aj keď nemám v dohľadne pretekársky cieľ, mám cieľ svoj a je určený pre mňa. Cítiť sa dobre a hlavne zdravo vo vlastnej koži a na začiatku sezóny vykročiť sebaistejšie a s radosťou do prekonávania nových výziev.

Jenny

Nezúfajte si, verte si a buďte hrdí na to, kto ste, kam kráčate a čo všetko dokážete….cíťte srdcom….ten pocit Vás zavedie na tie správne miesta. Pominuteľnosť je prítomná každý deň, ale spomienky na situácie, ktoré najviac preveria Vašu odhodlanosť, vášeň, odvahu, sú tie situácie, ktoré majú moc zmeniť Vám život len a len k lepšiemu.

1314 Comments