Po Maďarsku sme sa vybrali na za Trifectou do Rumunska. Tentokrát to nebola romantika vo dvojici, ale užili sme si krásny rodinný výlet spojený aj s pár kilometrami behu.

Na cestu /to sme ešte nevedeli, že bude tak neskutočne dlhá/ sme sa vybrali už vo štvrtok skoro ráno. Celý deň sedíme na zadku a večer sme boli šťastní, že sme našli ubytovanie a ľahli hneď spať.

Piatok sme si naordinovali výlety ako hrad Bran a pevnosť Rašnov, to, čo bolo nablízku. Takže sme sa aj „kultúrne“ vyžili, ale naše žalúdky sa ozývali. Bolo treba doplniť poriadne zásoby pred víkendom. Celý týždeň pred odchodom som sledovala počasie, ale v predpovedi nebolo slniečko.

V sobotu sme sa dostali na miesto „činu“. Je zamračené a zima a už sa hlási aj nervozita, ktorá sa prejavuje hľadaním najbližšieho WC. Všetko ide hladko, registračka, stretávame známe tváre a hodíme krátky pokec a hor sa do festivalky. Kontrola, či máme všetko a môžeme sa  presunúť na štart. Veľmi som sa tešila, že tam môžem bežať. Trať bola nádherná, dynamická, rôznorodá. Prekážky mi dali zabrať hlavne sandbag  /vreco s pieskom/ a bucket carry /vedro naplnené kamienkami, ženy do polovice vedra a muži plné/, kde strácam trošku viac času, keďže ma to spomaľuje v zápätí na to zabúdam, lebo sa blížila priekopa plná bahennej vody a to ja môžem kedykoľvek a za akéhokoľvek počasia. Beriem to ako príjemné osvieženie a spestrenie pretekov. Veď o čom by to už bolo, keby som prišla krásne čistá do finishu? Veď aj po pretekoch netreba stagnovať a dať krásne všetko do poriadku. Bežalo sa dobre, v sobotu sme zažili perfektný dážď, to lialo ako na prenájom, hlavne na Sprinte. Ale to ma neodradilo užívať si to naplno. Počuli sme aj hrmenie, čo tomu dávalo zvláštny tajomný nádych. Dážď narážal na môj chrbát, lialo sa mi po tvári, ale nebrala som to ako prekážku, les bol na chvíľu tmavý, ozývali sa len kvapky a zurkot potôčika horskej bystriny po ktorej sme bežali hore cez kamene, cez konáre, polámané stromy. No jednoducho to nevymyslíš, to treba zažiť. Bežali sme krásnymi úsekmi, krásne výhľady, počasie sa striedalo, tak ako sa mu páčilo. Mali sme aj v pláne, že urobíme fotky, keď budeme hore, ale naša GoPro ako naschával nespolupracovala vtedy, kedy sme chceli. Pri schádzaní na jednom úseku, kde si naozaj bolo treba dávať pozor, lebo konáre strčali zo zeme som sa trošku šmykla a môj pád zabrzdila naša slávna GoPro, aby som na ňu nezabudla, že ju mám, tak som na ňu narazila. Nevadí, treba hneď vstať zo zeme a ísť ďalej. Stúpali sme peknými kopcami, bola som rada, že som ich zvládala úplne v pohode, bez akejkoľvek svalovej únavy alebo kŕčov. Dostali sme sa cca na 9 km na krásny hrebeň, z ktorého bol neskutočný výhľad a nenormálne veľká kolóna! Tak som sa snažila predrať cez ten rad, veď som malinká a všade sa zmestím predsa. Predbehla som zopár ľudí a čakal na mňa vyšší adrenalín v podobe zlezenia strmého zrázu s pomocou železného lana. Celý Super sme sa s Vladkom držali pri sebe, spoločne sme dali Ballance, Hercules Hoist, Atlas Carry /krásna betónová guľa, ktorá keď je mokrá a zablátená, sa trošku ťažšie dvíha zo zeme/. Spoločne sa nám podarilo aj vyšplhať sa na lane a prekonať aj multi ring. Myslím, že od tohto dňa, resp. od príchodu do Finishu som pochopila, čo znamená užívať si preteky naplno. Aj keď sa mi opäť nepodarilo zdolať oštep a z walls to nevadí, lebo som bola už len malilinký  kúsok k ich prekonaniu a viem, že som na dobrej ceste a to čo robím, robím správne. Ak by to tak nebolo, tak by som sa nepribližovala k ich prekonaniu. Začala som sa tešiť aj z takýchto vecí, pre niekoho banálne, no pre mňa dobré znamenie. Už ani neviem koľko burpees som skákala, je to jedno, raz dva tri a zrazu máš 30 a nemáš čo riešiť. Stále ideš dopredu.

Po Supri sme mali cca hodinu aj niečo na oddych, ale maj ty rozum či sme oddychovali???? No nie, kecali sme, chodili sme a už ani neviem. Prezliekať pred Sprintom sa nám neoplatilo, takže ideme opäť na trať. Prší zase. Nevadí, aj napriek tomu sa mi bežalo dobre. V takom daždi som nikdy po vonku len tak nebehala, takže príjemná zmena. Všetko vydržalo aj moja riasenka takže dážď nebol až taký hrozný. Neskutočne som si užívala možnosť lezenia pod ostatným drôtom. Jednoducho to mám veľmi rada. Už sme vedeli, že trať je kratšia takže rýchlo to prekonať a ísť sa prezliecť a najesť. Samozrejme už to nebolo také ružové ako pri Supri. Tú guľu Atlas Carry som ani nemohla zodvihnúť. Celý čas pršalo. Nedávam ani oštep, z-walls, lano, multiring. Skáčem a teším sa do cieľa. Teším sa, že som prežila v zdraví, bez úrazu a s úsmevom na tvári. Festival aréna sa zmenila na bahenný kúpeľ, tak mi Klaudia v gumákoch ide urobiť aspoň jednu momentku. Konečne ideme papať a pripraviť sa na nedeľný Beast.

Výsledky:

Super: Open Women 7. miesto z 80, /open women individual 6. Miesto z 52/

Total Time: 3:24:11

Sprint: Open Women 62. Miesto z 156, /open women individual 38. Z 75/

Total Time: 1:52:16

S radosťou, vierou a s vnútornou harmóniou sa dejú zázraky.

@jennyspartan