Spartan Super Rakaca-Tó Hungary 23.04.2022

Na tento dátum som sa tešila veľmi, odkedy mi Vladko prisľúbil, že naozaj pôjde opäť bežať. Celý týždeň som myslela len to, kedy tam už budeme. Nešlo len o to, že Vladko pôjde so mnou, ale aj to, že konečne po veľmi dlhej dobe sme si mohli pripomenúť, zopakovať a opäť raz užiť náš rodinný Spartanský výlet. Boli sme všetci spolu, ja, Vladko, Klaudia, Karolína a moja mama. Tak ako pred minimálne dvoma rokmi. Bol to skvelý pocit a bolo príjemné pretekať, keď sme vedeli, že nás čakal niekto v cieli, kto sa tešil spolu s nami.

Klasicky sme si v deň preteku privstali, aby sme dorazili na miesto s časovou rezervou. Neprespávali sme, nakoľko táto lokalita bola blízko od nás. Ani sme sa nenazdali a už sme tam boli a rýchlo zaparkovali hneď vo festivalke, kde sme mali na krok k registráciám a zároveň do festivalky. Trošku sa obávam, že mi bude zima. Počasie bolo všelijaké, ale nebolo ani najlepšie, ale ani nie najhoršie. Teším sa, lebo sme všetci pokope a ja tam môžem delegovať zopár úloh aj Klaudii aj Karolíne, prípadne mame. Zvládli sme registráciu, prezliekli sme sa, obzreli miesto „činu“ a čakali netrpezlivo na našu spoločnú vlnu. Bok po boku sme vo festivalke čakali na štart. Vedela som, že bude voda, ale netušila som, že bude hneď po vyštartovaní, tak som mala mierne obavy. Samozrejme mám pri sebe skvelého muža, ktorý ma už aj hneď zbaví pochybností. Dohadujeme sa, že si to ideme užiť a budeme bežať pri sebe, tak ako to stále chceme, no väčšinou sa nám to nedarilo, lebo som nevydržala a hnala sa stále dopredu a dopredu.

Štartujeme 9:50. Naším cieľom je dobehnúť do doby, kým sa nezačne Spartan Kids, aby sme stihli Karolínu na štarte. V štartovacom koridore odpočívame zvyšný čas, dávame si bozk pre šťastie a ideme na to. Hneď do vody a hotovo. Mala som obavy, nakoľko som nevedela, aká bude hlboká. Už tu som akosi stuhla, lebo veru nebola som na to pripravená, ale udýchala som to a snažili sme sa rýchlo týmto chladným a mokrým štartom prejsť.  Vyšli sme prebratí a nabudení na ďalšie kilometre bok po boku. Pekne si bežíme popri jazeru, nie je vôbec zima a ani mi nevadí, že som už bola namočená. Bežecky som si celé preteky užívala a cítila som sa kondične dobre. Tak ako sme sa dohodli, navzájom sme sa čakali, či pri behu, či na prekážkach. Spoločne sme zvládli prekážky a navzájom sa povzbudzovali. Prešli sme spoločne twister, no na olympuse sme si zaskákali. Čakali sme sa. Spoločne sme dali monkey bar a oslávili to pusinkou, no pri slack line som ja spadla, tak som rýchlo skákala angličáky. Našťastie sme sa čakali len pri týchto prekážkach a on mňa ešte pri oštepe, ale to som sa snažila kompenzovať rýchlymi angličákmi. Užili sme si pasáž v kameňolome, kde sme pri bucket carry nezaháľali a rýchlo sme behom obišli okruh. Cítila som sa šťastne. Spoločne sa presúvame kúsok po kúsku do cieľa. Čakal nás ešte sandbag, ktorý ma prekvapil, lebo časť z neho sme ho nosili vo vode. Aj napriek počudovaniu sa na začiatku, že to fakt idem do vody, som bola milo prekvapená. Aj potom, čo som vyšla z vody som mala v sebe plno sily a asi prvýkrát sa mi podarilo bežať už potom celý okruh so sandbagom, až kým som ho naspäť nedala tam, odkiaľ som ho vzala. Trošku som si nadbehla pre istotu, ak by som nevládala. No nakoniec po atlas carry som trošku čakala na Vladka. Nevadí, lebo aj on mňa čakal. Nasledoval celkom príjemný bežecký úsek, až do momentu, kedy som uvidela opäť vodu a dunk wall. Nešla som do vody bez Vladka. Tuším som ho tam čakala aj dve minúty, lebo tak sme sa dohodli pred štartom. No a tu sa to stalo opäť. Spanikárila som. Zase sa mi vynoril strach z ponorenia sa. Vedela som, že je pri mne, no jednoducho sa mi začiernilo pred očami, zakrútilo v hlave a srdce hlasno bilo. Dodnes si neviem vysvetliť prečo sa mi toto deje. Viem, že sa mi nič nemôže stať, ale ten prechod popod je pre mňa neskutočne ťažký, čo sa odhodlania týka a strácam tam čas. Len pre info, studená voda a voda celkovo problém nie je. Pozerala som sa mu do očí, on do mojich, nič iné som okolo mňa nevnímala. Vedela som, že okolo nás prešlo viacero pretekárov, no ja som videla len Vladka. Odpočítaval ma a prešla som cez dunk wall.

Celá šťastná pokračujem v našom rande a ceste do finishu, ktorý je na dosah. Ostáva nám zopár prekážok pred cieľom. Multiring som nedala, ani som len možnosť nemala. Konštrukčne táto prekážka bola urobená tak, že som nedočiahla ani na prvý kruh a tým pádom som ho ani nevyskúšala. Trošku ma to znervóznilo, ale tak ďalších rýchlych 30 angličákov som zvládla ľahko. A čakali ma posledné angličáky po zase neúspešnom hode oštepom. Po celý čas už sme videli dievčatá aj mamu vo festivalke a odprevadili nás ako diváci až do cieľa. Vladko ma po posledných tridsiatich angličákoch chytil za ruku, potiahol ma a spoločne sme preskočili oheň a zvládli spoločne ďalšie preteky, ktoré sa nám zapíšu ako ďalší rodinný výlet, z ktorého sme si odniesli spoločné zážitky.

   

Celkovo preteky po dlhšej dobe prekvapili. Trať bola príjemná, nie veľmi náročná. Prostredie sa mi páčilo a bežecky som sa cítila komfortne. Festivalka bola dobre organizovaná, všetko bolo blízko, stihli sme si urobiť fotky a čo ma najviac prekvapilo, že som vo svojej kategórii Open ženy skončila na krásnom piatom mieste s časom dve hodiny a päť minút. Celkom dobré na začiatok sezóny a čo je hlavné, že som sa prvýkrát dokázala prispôsobiť aj inému tempu. Konečne som sa nehnala za časom, ale užívala si ten okamih, prítomnosť toho, s kým som bežala tieto preteky.

 

Jenny