Spontánnosť v rozhodovaní nás priviedla k skvelým zážitkom a spomienkam, ktoré sme si užili na našom krátkom výlete v Benátkach. Už dlhšie som chcela nazrieť na atmosféru benátskeho karnevalu, ktorý snáď najznámejším karnevalom na svete. Jediným negatívom, ktoré nás odrádzalo od tohto výletu bola cena za prepravu, keďže sme sa rozhodli, že pôjdeme autom a čas, ktorý v aute strávime. Ale zase na druhej strane, keď cestujeme autom sme slobodní, zastavíme si kedy chceme a kde chceme a nie sme obmedzovaní ako pri autobusových výletoch, kde je organizácia na prvom mieste. Samozrejme som si porovnala cenu od cestovky na zájazd na benátsky karneval a v konečnom dôsledku to bolo skoro rovnaké a k tomu ešte by sme si museli priplácať, lebo bohužiaľ nie sme z mesta, kde sa nastupuje, čiže naše auto jednoznačne vyhralo.

Vyrazili sme neskôr večer a pred obedom sme už boli v Benátkach. Zvolili sme si spodnú trasu cez Maďarsko a Slovinsko, kde sme zaplatili diaľničné známky a takto prešli do Talianska, kde sme potom platili za prejazdené úseky /10,40€ za úsek/. Počas jazdy a tesne pred príchodom som vyberala miesto na parkovanie, nakoľko do Benátok sa autom nikto nedostane predsa. Ubytovanie sme mali priamo v Benátkach, takže vstup do Benátok sme aj tak neplatili a ani ho nikto od nás nechcel. Parkovanie je celkom sranda, na výber je množstvo parkovísk v meste Mestre, čo je akási časť Benátok, ale na pevnine. Nakoniec sa mi podarilo vybrať miesto, ktoré bolo hneď pri stanici autobusu, ktorý nás za 1,50€/osoba odviezol priamo do Benátok za cca 15 minút. Cena parkovania bola až 44€ /1deň – 22€ a každý ďalší deň sa počíta od polnoci, nie od času, kedy prídete na parkovisko/.

Po vystúpení z autobusu som bola plná očakávaní. Týždeň pred cestou som si sledovala online kamery z Benátok a sledovala počasie, ktoré nám veľmi neprialo. Bolo zamračené a pršalo, ale predsa len nám na chvíľočku slniečko vyšlo. Ubytovanie sme mali celkom blízko pri Námestí Svätého Marka, na počesť ktorého sa tento rok konal karneval. Cena za noc nás vyšla 71€. Cestou k ubytovaniu nás párkrát zradil signál a my sme trošku blúdili benátskymi uličkami. Po ceste na ubytovanie som si dala takeaway Aperol za 3 éčka a užívala si atmosféru uličiek, mostíkov.

Čím viac sme sa blížili k centru, tým viac sme videli masiek. Na internetovej stránke som si zistila, kedy a v aký deň sa čo koná na námestí a preto som vedela, že najviac ich bude na Námestí Sv. Marka okolo 17:00 hod. Dovtedy sme sa ubytovali úplne bez problémov prostredníctvom samoobslužného zámku a správcovi ubytovania sme prostredníctvom Whatsupu poslali len foto dokumentov a takto prebehol check-in, ktorý sa v podstate dal už od 12:30, čo nám vyhovovalo, lebo väčšina ubytovaní robí check-in niekedy od 14:00. Neodporúčam do Benátok žiadny kufor, lebo ten budete vo väčšine nosiť ako tlačiť za sebou presne kvôli mostíkom. Teda ja by som si ho určite nebrala. Všetko potrebné som si zbalila do ruksaku a používam vrecká, z ktorých jednoducho odstránim vzduch a objem sa výrazne zmenší a takto si môžem zobrať aj viac oblečenia /veď sa predsa nebudem fotiť v jednom outfite… haha/.

Ten pravý a suprový moment nastal vtedy, keď sme sa ocitli na Námestí Sv. Marka, kde sa pred nami rozprestrel ten pestrofarebný svet. Masky boli na každom kroku, pózovali a mohli sme sa s nimi vyfotiť. Uchvátila ma bazilika, ktorá je centrom námestia a bola nádherná. Námestie trošku kazili stavebné úpravy, boli tam zátarasy a lešenie, ale bolo tam toľko ľudí, že to splývalo. Od toľkých nových zážitkov sme ani nevnímali, že sme hladní a neriešili sme to nejako, nakoľko na každom kroku boli obchodíky s občerstvením a stánky s maskami všade.

Chceli sme sa pozrieť aj do vnútra baziliky, ale keď sme videli ten dlhý rad, tak sme si rozmysleli. Po pár minútach, keď sme opäť prechádzali popri bol rad taký krátky, že sme sa rozhodli postaviť predsa len počkať. Cena za vstup 3€/osoba. Tak poďme. Vstúpili sme dnu, spravili pár krokov a už sme aj boli vonku. Nabudúce už by som nešla, ale pre tých, ktorí majú radi sakrálne umenie, tak si prídu na svoje. Chcela som sa pozrieť na balón baziliky, ale všade vo vnútri, ak sme chceli vidieť niečo iné, museli sme platiť. Mne stačilo aj mini prehliadka za tri éčka, ktorá trvala asi 5 minút dokopy, aj to tuším, že som prehnala. Ešte sme sa potúlali pri Dóžovom paláci a prešli sme sa popri gondolách, spravili si zopár fotomomentiek, kedy nám ešte svetlo a trošku slniečka prialo a pobrali sme sa zohriať do podniku, ktorý nám štrngol po ceste. Dali sme si Aperol a vyrazili, čo bolo už po západe slnka k mostu Rialto, kde je veľmi veľa ľudí. Nestihla som ho cez deň, ale výhľad z neho na kanál musel byť úžasný, lebo aj večer bol pekný.

Miesto ok, ale bolo riadne preplnené, na každom kroku predavači s ružami a kadejakými somarinami. Človek si ani neužije atmosféru tohto miesta. Možno sa na nás podpisovala aj únava z cesty, tak sme sa rozhodli, že zajtra budeme pokračovať. Vybrali sme sa na večeru, kde som si dala klasickú pizzu a Vladko cestoviny. No na konci sme však zistili, že nám ju pripravil akýsi Ind a nie Talian, ale chuť bola aj tak dobrá a v priemere za večeru zaplatíš od 25€ bez nápojov.

Unavení ľaháme spať a ráno sa prebúdzame do upršaného dňa a len počujeme ako nám kvapky dažďa klopkajú na okno. Rýchlo sme sa vychystali a hybaj ho do centra po daždi. Po ceste sme si dali kávičku v takom podniku na stojáka pri gondolách a všetko v pohode bez stresu. Samozrejme sa to už hemžilo tými klasickými zájazdami a sprievodkyňou s dáždnikom v ruke, ktorá ich viedla za sebou ako ovečky. Opäť sme sa ocitli na Námestí Sv. Marka,  oproti včerajšku  bolo menej ľudí, nakoľko dážď urobil svoje.

Našla som konečne most vzdychov, ktorý sa jednoducho nedá vynechať. Ľudí plno a ty striehneš na ten moment, kedy tam vliezť a rýchlo sa odfotiť. Na každom kroku boli húfy ľudí, fotografov, rôznych masiek a ruch a ani ten dážď ich neodradil. My sme predsa vybrali ešte na prechádzku na druhú stranu a užili sme si prechádzku popri vode bez ruchu turistov. V podstate sa Benátky dajú vidieť za pár hodín. Všetko podstatné je blízko. Škoda, že nám nevyšlo počasie a mali sme obmedzený čas na rýchle vstrebanie zážitkov. Vedeli sme, že to bude také krátke a vedeli sme aj to, že to bude stáť zopár viac euríčiek, nakoľko sme šli len dvaja autom a ďalší pár sme do auta nevedeli zohnať. Ale išli sme aj tak do toho, lebo častokrát nejde o peniaze, ale o ten zážitok, ktorý môžeš zažiť len raz za život, ten adrenalín, kedy za jazdy vybavujem všetko potrebné a ako sa vraví, peniaze sú, boli aj budú, len my nebudeme a nerada by som ľutovala veci, ktoré som nikdy nespravila, hoci som mohla.

Jenny